Dílo #25727
Autor:johny45
Druh:<žádný>
Kategorie:Próza/Povídka
Zóna:Jasoň
Datum publikace:15.04.2006 22:44
Počet návštěv:991
Počet názorů:11
Hodnocení:8

Prečo?

„Prečo si ju zabil?“

„Lebo.“

 

„Prečo lebo?“

„Lebo som musel.“ Odpovedal znechutene muž menom Dagobert sediac za stolom a hľadiac neprítomne do monitora.

 

„Prečo si musel?“ Pýtal sa ďalej muž menom Filip, stojaci nad ním.

„No proste lebo som musel.“ Zvýšil Dagobert nervózne hlas.

 

„Ale...prečo...? Čo sa ti niečo na nej nepáčilo? Bola zlá?“ Nedal sa Filip odbiť.

„Nie... Práve naopak. Páčila sa mi. Bola sympatická, milá, mal som ju rád.“

 

„Tak...potom...nerozumiem. Veď aj podľa mňa bola milá.“

„Bola to nutnosť. Inak to nešlo.“

 

Dvaja muži stredného veku viedli spolu takmer bojový dialóg, cez žalúzie prúdili do izby posledné slnečné lúče toho dňa a v druhej izbe práve dávali v televízii aktuálne správy o nejakej včerajšej brutálnej vražde.

 

„Ako si to mohol urobiť, veď...“ Filipova veta bola prerušená...

„...A čo, udáš ma teraz na polícii?“ Spýtal sa so sarkastickým úsmevom Dagobert.

 

„Nie... Ale nechápem, prečo je dnešný svet taký nespravodlivý, prečo sú ľudia takí necitliví a myslia tak často na smrť a zabíjanie. A ty... Neviem, ako môžeme byť takí odlišní, veď sme bratia...“

„Áno, taký je svet. Ale s tým ja nič nenarobím. A vôbec, veď je to normálne, takže neviem, prečo sa nad tým pozastavuješ. Nič také neobvyklé som neurobil.“

 

„No ja by som nedokázal niekoho takto zabiť. To by som nevedel.“

„Ále no... Veď zabiť niekoho, to je to najľahšie. Oveľa ťažie je dať mu život. A keď už dáš niekomu život, tak je to potom tvoja vec, či ho zabiješ, je to tvoje dieťa, tvoje dielo, môžeš si s ním robiť čo chceš a ostatní sa do toho nemajú čo starať.“

 

„Neviem si predstaviť, že by som mal zabiť vlastné dieťa.“ Krútil neveriacky hlavou Filip.

„Vieš čo,“ prešiel Dagobertov zvýšený hlas do rozhorčeného tónu, „choď si radšej sadnúť pred telku do druhej izby a daj mi pokoj!“ Keď videl, že Filip sa pomaly chystá k odchodu, ešte dodal: „A vôbec. Sú to moje poviedky a čo v nich píšem a koho v nich zabijem je moja vec. Ty sa radšej staraj o seba!“

 

„Ale občas by si mohol aj niekoho nechať žiť, urobiť nejaký happyend, bolo by to pekné.“ Povedal Filip tichým hlasom.

„Dobre dobre, choď choď. Uvidím, možno niekedy...“ Ani sa nepozrel na odchádzajúceho Filipa a začal niečo vyťukávať na klávesnici počítača.

 

Názory čtenářů
15.04.2006 22:57
šavlozubá veverka
Tak to mi připomíná Alexandra Dumase - na konci člověk počítá mrtvoly. většinou všechny hlavní postavy, především ty kladné. Snad aby to nebyla kliška "klišé knížka". Prý to tak má být. Pokud sympatická postava nezajde nějakou fádní a zbytečnou smrtí, tak to je kýč a brak :)
15.04.2006 23:08
Hana
sice jsem to tušila hned od začátku, ale *
15.04.2006 23:29
snazzy
Hana napsal(a):
sice jsem to tušila hned od začátku, ale *
juj, ja cetla nepozorne (to bude tou pozdni hodinou) a tak jsem na to prisla az na konci:)
16.04.2006 09:22
hrbolov
.)*
17.04.2006 04:14
Zrzavý_kotě
* dostals mě :)
17.04.2006 20:57
johny45
Dakujem vam
19.04.2006 13:17
PaJaS
překvapivý konec (alespoň pro mne). Tip top
19.12.2006 17:56
Marty_Zappa
Tak tohle je fakt hodně dobrý, s fakt hodně dobrým nápadem. Tip jak hrom pro tebe
19.12.2006 17:58
johny45
Diky moc Marty
02.02.2007 13:10
infinite
pěkný :-)

Ale já nemám ráda smrt pro smrt v povídkách. Je to jako deus ex machina. Jako kdyby tím autor chtěl svému blábolení dodat důležitost.

To ovšem není tento případ.

Přidat názor        ...nápověda k hodnocení
Avízo:
Anonym neuděluje tipy Skrytý názor

(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)