Dušičky

Ešte nie som mŕtva!

povedala škvrnitá breza

a jej listy už poskakovali po ceste. 

Mám tenký kmeň,

keď ho obchádzaš a hodnotíš

pomery čistoty a špiny. 

Odišla som ti s vetrom

a ty si púšťal šnúrku šarkana,

ktorý ešte videl mapy

a spoločné plány. 

Ak dýchneš do tej černe,

ešte môžem zahorieť, 

ale môžeš mi aj spočítať minúty

a ponížiť ma slovami: 

rozdrobiť strom na listy,

očuchať jeho stopy

a vypáliť dom.