Udrela som ešte raz do
za-priestoru 

a hodiny sa skutočne
zastavili. 

Po nich nastala potopa
z lán, nití, odvíjajúcich sa klbiek
mnohých známostí. 

V ruke som zvierala
špagátiky balónov
vašich farieb,

drahí nafúknutí občania
môjho srdca,

ktorí netušíte,
ako silno (sa) vás držím.