...a čo bolo na začiatku?

Bomba?

Prišlo prosto

vzal som ho do náručia

"Kake je tvoje imje?"

Zasmialo sa

"Babulice

no zovi me Šušu"

Dievčatko trojročné

okaňa vysmiatá

zobudil som sa

v náruči som zvieral

vlastný strach

Nemusela byť Srebrenica

hovorím do kamery

"hrvatskej" televízie

o štrnásť rokov

my sme boli

pri bojoch o štyri

roky skôr

No kto nás počúval?

Kto?

...a na začiatku...

áno!

Bola bomba!

Kobercový nákyp

z ľudských tiel

ktoré sa hromadili

vo vlnách smrti

nakopené pri

kopaní na "mnogometnom"

štadióne kde sa

nehľadali drahé kamene

našli sa drahí ľudia

s krompáčmi a motykou

"Slobo ubi se!"

"Slobo ži!"

Zasmiala sa

malými pästičkami

mi zamávala pred

nosom

"Eurovízija počala"

"kao braćia!"

a na miesto milovať

vojna učila "silovat"

"nemogu nemogu!"

parádne lečo

žlto zeleno červená

kucapaca

Guernica s nemým

erdžaním sivých psov

To vlci vetria stopu

stojím s nositeľom

ceny Henryho Millera

s Vincom Šikulom na

kúpeľnej dvorane

ktorej už v Lipiku niet

len krátery

pod vyvrátenými

stromami

Kalendár otočil list

z roku 1992 o štyri

dvanástky

Je po akcii

v Západnej Slavónii

to Blesk zabil

spenené víno

ohňom červeného besu

Vinca pozvali na besedu

do Záhrebu

vzal ma so sebou

Kto vedel

že v Osijeku v tú chvíľu

v starodávnej katedrále

príjmu do mystického

tela Spasiteľa

bábätko?

Zvony zvonia

Osijek je tieňom mesta

fasády rozderavené

Krylovými "včelkami

od vlkodlaka"

Kľakám si

žehnám sa

v mene...

križujem svet

modrinami

nevypočutých vyhlásení

o studniaroch a ich

hĺbkových rekordoch

o rybách plávajúcich

proti prúdu rieky Styx

kým prúd času

ich odnáša do zabudnutia

čo necítia lebo poznajú

len vlastnú plavbu vpred!

A Charón pristavuje

veľkokapacitné plavidlá

"Dalekodozorom gledame

lešove

mnogo lešove"

či medzi troskou

vypálenej rudy nezazrú

kúsky z vlastnej hrude

"Andželo andželo"

V Opatiji ešte hrá

orchester a na nuda pláži

je plno veď je sezóna

slnko páli vlnky sa

hrajú v kolky

deravé siete

návratov

a v každej klietke

tejto šialenej zoo

nájdete jedného

z tých kričiacich

križiakov ktorým

nik nerozumie

sú to ľudia

ale návštevníci

vidia iba paviánov

nepočujú nevidia

ich pravé grimasy

Babulice

Šušu

nesmrteľné

dieťa snov zeme

sfarbenej na

červeno!

Smiech strhujúci

stále nové

vzdúvajúce sa

a stále čerstvé

dodávky krvi

Chaluhy poznania

návratov do raja

kde z dna studne

vidíš na poludnie

pravé hviezdy

na nebi

Mohyla bez mena

iba kameň na ceste

do Pakraca

Vinco mi spieva

Ukazuje prstom

namiesto dirigentskej

paličky a ústami

napodobňuje

obľúbenú

heligónku

tru - tu - tu - tu - tú!

Trúbi anjel

čierny od roboty

aby sme zabudli

na vyliatu

slovanskú tekutinu

popráv

Nik ju už neochutná

zavreli "krám"

Pípa vyschla

podrezaná pod krkom

jej brucho je vypárané

a naplnené zdochnutými

mačkami s vycerenými

papuľkami so zaschnutou

penou slín

Ešte Babulice spím

ešte Šušu zavriem

náruč mám v nej

totiž výpredaj

kostnických pozostatkov

...a čo bolo na začiatku...

Kráčam zemou

vyprahnutou od sĺz

Ruky mám rozpažené

dlaňami smerom dolu

a po mojich krokoch

zo zoschnutých hrúd

vyskakujú šialene rýchlo

rastúce Jackove fazuľky

plné modro bielo žlto

krásnych kvetov

Predo mnou púšť

a okamžite za mojimi dlaňami

oáza nádhery

kaleidoskop farieb

Čím ich je viac na okrajoch

vädnú

vraciam sa pobehujem

okolo nich a prosím

vzývam

zo Slnka mi echo

výsmešne hodí

k nohám:

Ešte trikrát budeš sadiť

ale len desatina vzíde

Ťahá ma za nos

smejeme sa v náruči

V hlave sa mi zapne

televízor návratov

trojročný pehatý

noštek chlapčeka

a mocné ruky jeho

"majky"

Boja sa trasú sa

aj hlas sa jej chveje

Chlapca nesmiem

ani pohladiť

Boli tu pred týždňom

so zájazdom Holanďanky

chlapca naložili do autobusu

Bežala

a hodila sa za vlasť za otčinu

pod kolesá plechovej

obludy to on bol jej krajinou

on jej bol republikou

zvrchovaným územím

ženinej lásky ktorá už

nemá viac ale má všetko

má syna malého trojročného

s pehatým noštekom

Bozkal som jej ruky

"ó majko moja!"

Ostrovy pokoja

nad hlavami roztrhané

sukne oblakov

A v Záhrebe v roku 1996

na diskotéke niekto pustil

do vlniacich sa tiel

dávku zo samopalu

Bán Jelaćič na koni

všetkých "zagrebati"

sráčov "navzdory"

na oblohe padá hviezda

som jej lunochodom

kráčam s ňou

veď Mesiac vidno

trojmo a trikrát je

zakryté jeho pozadie

lebo sa to smie

milovať pach rozkladajúceho

sa tela čo kedysi bolelo

pri srdci

(na sviatok sv. Matky Terezy 5. 9. 2006)