Nie pekná tvár ale príťažlivosť srdca ma drží pri žene, siločiary lásky sú tie putá...
Často vedľa seba mlčíme. Z horúcich slov býva veľa popola a čo potom s nním?
Občas treba uprátať, mlčky utrieť prach ako predzvesť samoty. V dverách štrngol kľúč, no nikto neprichádza. To sa iba pohlo svedomie...
Zbierame odrobinky citov, pozrí, aha, už mám plnú dlaň, akúrat na pohladenie. Na bozky sme nedoslýchaví...
Naše hviezdy už si svietia do vlastných svetov. No z ich tepla ešte stále máme v krvi, možno preto sú naše srdcia teplomilné... |