zápasím s časom, v ktorom mi unikáš
táto báseň je jedna línia
slová sa spopolňujú
ako naše (ne)možnosti
tento metalevel nekončí
v tomto období popadaných listov
nenájdeš nič
kým sa nenaučím hrať šach
budú obrátené všetky hrany
kým plynie čas
sme ja a ty
do naha
zahalené
nevyhranené

v niečom máš pravdu
keď čakáš na nočný spoj
čo mohlo byť sa buď stane
alebo rozplynie
stagnácia je vinou oboch
klopem na dvere

aj s petrou sa mi minule snívalo
do čoho všetkého ťa preodiem?