Desím sa.

Áno, dobre čítaš, desím sa všedných dní; dní naskladaných jeden vedľa druhého ako starci na lôžkach, čakajúci na to, kedy to na nich príde. A sestričky čisté a v každom okamihu sterilné, ochotné nemo šuchocú topánkami po sivastej dlážke bez jedinkého náznaku súcitu, bez jedinkého náznaku života, energie, svetla.

Desím sa všedných dní tohto miesta, kde príchod znamená len čakanie na odchod, kde odchod znamená len čakanie na príchod.

A len oči stále ešte žijú a z času na čas uronia slzu, keď ihlou prepichnú viacej, ako len kožu, napnutú, hebkú, však ako ľad studenú a pohlcujúcu všetko dopadajúce svetlo, všetok dopadajúci ruch z už neexistujúcej ulice, neexistujúcich detí na pieskovisku v parku, neexistujúcich áut pretínajúcich tepnu mesta v štipľavom víre každodenných už neexistujúcich povinností. 

- Prijímaní sú nevyliečiteľne chorí pacienti v pokročilom štádiu ochorenia, u ktorých sa predpokladá časovo obmedzené prežívanie. – znelo na letáku v hale, a kým svetlo veselo strhávalo zrniečka prachu smerom k zemi, zvony zvonice z nedalekého kostolíka vtesnávali svoj zvuk s vetrom do zatuchnutej haly – Pre prijate klienta je rozhodujúci zdravotný stav. 

Posledné dni doma už boli trápením pre obe strany, tváre prepadajúce sa rokmi čím ďalej tým viacej prekračovali rámec obojstrannej dohody, každý pád hrnca predstavoval nálet, každá povinnosť ohrozenie, súboj, prach padajúci z omietky po výbuchu plynu.

Útek do mlčiacej noci, keď sa sny začínali stávať skutočnosťou, zámok praskajúci v pravidelných rytmoch páčiac súkromie, aby ešte aspoň chvíľku mohol vzdorovať nerovnému boju medzi nami. Všetko rovné bude jedného dňa odpustené, všetko nerovné zrovnané. 

-         Kto si?

-         Tvoje dieťa.

-         To by mohol povedať každý. 

A tak čakáme.

- Ak nemáte bolesti čí akékoľvek iné obťažujúce príznaky choroby alebo jej následky, môžete ísť kedykoľvek domov. 

Môžete ísť kedykoľvek.

Domov?

Kde má človek vlastne domov?

Tam kde je telo, ale tam, kde je myseľ?

Ak tam, kde je myseľ, tak ako je možné vrátiť sa?

Kedykoľvek?

Domov? 

- Žiaduce je, aby príbuzní čo možno najčastejšie navštevovali klientov nášho zariadenia. 

-         Kto si?

-         Tvoje dieťa. 

-         Ale ja predsa ...  ja predsa nemám deti ...