Prepletám ti prsty na nohách na rukách priväzujem sa k tebe nenápadne a potichu dýcham tvoj dych dýchaš môj dych
tváre vtiahnuté do svetla televízora sfarbené smiechom suchý jazyk si obtieram o tvoje telo hasím svoj smäd hltavo pijem tvoje vzdychy
a po chvíli
na gauči na kolenách s cigaretami z tmavého okna len kúsok nad hlavami dlhé mraky tvoriace postavy najbledšie, najväčšie a najrýchlejšie v našom živote nečakali sme že sa tak rýchlo roztrhajú snažíme sa ich dotknúť vieme, že nám chýba len kúsok pokúšal som sa to odfotiť naivne mobilom trasúcimi rukami
s pohľadom niekde hore si povedala: „a preto sú tieto momenty také jedinečné...lebo si ich môžeš uchovať len v hlave, lebo to neodfotíš“ aj tak som sa beznádejne pokúšal ďalej a ty si sa bála, aby som sa príliš nevykláňal z okna lebo by mi mohol vypadnúť
je od teba... |