Dílo #45511
Autor:Janest
Druh: Tvorba
Kategorie:Próza/Povídka
Zóna:Jasoň
Datum publikace:10.12.2007 12:17
Počet návštěv:1912
Počet názorů:10
Hodnocení:6 1 5

Na 100% nestačí.

Nina

     Svet je plný nezmyslov. Politiky. A jedla po dátume spotreby. Svet je tiež obložený množstvom ľahko depresívnych skladieb. A boli to práve ony, čo narúšali jeden večerný pokoj v neónovej kuchynke štátneho internátu.

     Nina sa po chvíli čmárania svojho života odhodlala a otvorila chladničku. Jeden mŕtvy jogurt, kus čohosi zeleného (ale tráva to nebola) a tatárska omáčka, ktorú tam niekedy nechal Gregor. Vlastne to nebolo niekedy, ale vtedy. Keď nestihli navariť večeru. Vybrala asi skazený jogurt a položila ho na stôl, nech ju zase nebolí celá sklovina. -Možno keď budem raz chááápať viac, prídem na múdrosť, že sme si celkom všetci neznááámi...spievala  s cédečkom. Sadla za stôl a tri štvrť hodiny prekresľovala tvár z fotky. Čím ďalej, tým viac sa podobala niekomu inému. Nina tam aj tak videla to, čo chcela a dúfala, že aj ostatní to tak budú vnímať. Bolo ťažké priznať si zlyhanie alebo ľahké sa len tak prijať? Niekedy bolo toho ťažkého viac. Na prekreslený výkres dozadu napísala: Keby si chcela vidieť hada, vidíš hada!

     Svet. Jeho reálna história. 4 písmená 6 miliárd a pár mŕtvych tiel každé 4 sekundy. Nina chvíľu lúskala do rytmu smrti. Kým jej neprebehol mráz po chrbte. Potom jej začala byť zima. Stupňovala sa. Radiátor bol pritom vriaci a okná zavreté.

     Otvorila poličku a trasúcou rukou zhltla pár liekov. Práve, keď bol jogurt akurát na zjedenie.. bolo počuť už len štrngot kľúčov, povzdychy a zabuchnutie dverí.

A revolúcia to nebola...

De ja vú
 -Čo je dnes?, opýtala sa Nina ležiac na bruchu, pri pohľade cez okno prekryté spadnutým závesom. -Opäť ťažká noc, čo?, preletela izbou o čosi sviežejšia myšlienka. -Streda,  odpovedala si v duchu. Izbou totiž prechádzal Fúz. Prezývku mu Nina dala hneď prvýkrát ako ho zbadala. Formálne úžasný, zmrd. Aj s takou prázdnou hlavou si bola istá, že jej kolegyne buď nemali dostatok vkusu alebo mali vo zvyku pri sexe zatvárať oči, keď si k sebe dokázali priviesť také príšery. Čo sa týka Fúza, utorková noc vždy patrila jemu. Nine tie pravidelne sa opakujúce návštevy občas tiekli zovšadiaľ, no aspoň nepotrebovala kalendár. A okrem toho, občas si tí výletníci priniesli so sebou zopár fľašiek, zásobu cigaretových šúľkov, či iného fajčiva. A niekedy aj kamošov, ktorí boli väčšinou úplne odlišní od ich sprievodcov. Nina sa s nimi často rozprávala. Niekedy s nimi aj spala. Hlavne s tými, s ktorými mala niečo spoločné. Väčšinou zúfalstvo.

      Mať sex s niekým koho nemilujete, je ako onanovať. Je to po ruke vždy, keď treba.

     Nina pozrela na budík. Mala polhodinu. A opicu. Aspoň dvojtýždňovú. Odkedy prestala chodievať na víkendy domov, vždy mávala dvojtýždňové opice. Nina začala rozmýšľať až pri zvoniacom telefóne. -Kde si? povedal Gregor, ktorý viac ako Ninu potreboval osobného poradcu, sluhu pri zvládaní školy a všetkých starostí, na ktoré on vraj nemal čas.

     –v 91tke, zachrčala a hodila telefón do postele. Vedela, že Gregor sa viac neopýta. Ale zvykla si. Tak ako si zvyká na opice, poškriabané a živé steny, zapáchajúce chodby a jednu sprchu pre 80tich ľudí. -Ale čo, ty si chcela odísť, rozhovorila sa s vnútorným hlasom a začala sa rozťahovať na všetky svetové strany.

     -Kurva, vykríkla pri vstávaní. Na tú debilnú poličku si ani za nič nevedela zvyknúť. A tá jej stále pripomínala, že na všetko si zvyknúť nebude môcť.

A to ju ničilo. Lebo ona to tak potrebovala.

Potrebovala si zvyknúť na samotu.

Jeden z tých lepších
     Týždne boli rovnaké. Len hudba a tváre sa menili. Točila sa v kruhu časových postupov, dokázala ovládať všetky následnosti iných. A nemusela stláčať žiadne gombíky.        

     Bola sprievodcom, ktorého nevidno. Po tomto pocite sa vrátila k učeniu, no zrazu všetko ležalo na zemi a Nina kráčala hore-dolu mestom.

     Vošla do kníhkupectva spojeného s barom. Voňalo tam za pastelkami, knihami – ako v škôlke, či doma, keď sa ako malá hrávala vo svojich fantazijných svetoch. Knihy, pivo, gauč. Úžasné mohutánske gauče, červené a modro-krémové krémové s vertikálnymi pásikmi. A každý stôl bol osobnosťou. Len stoličky mali zopár dvojičiek, ale v podstate každá bola inak poškodená. A tak smiešne úchvatné lampy, ako keď stretnete na ulici človeka a máte neskutočnú chuť ho objať, netušiac prečo. Podobali sa na krepové sukne. Pomaly fajčila a cítila sa fakt kurevsky pokojne v tom tlmenom svetle. Možno aj preto, že to bolo výnimočné miesto, kde pri stole sedíte sami a nikto na vás nezazerá. Chodili tú všakovakí. Učitelia, zamilovaní, pátrači, intelektuáli, aj iní áli. A oddnes aj Nina.

 Z denníka :apríl

-videla som zaujímavého človeka. Myslím, že bola ešte zúfalejšia?!? Who knows? Išla do školy. Čistá pretvárka ináč. Na strany rozdávala úsmevy a ja som vedela, že je úplne niekde v čiernej diere. Každý kompenzuje. Mám chuť na pivo.

-mám narodeniny

básne
ostali vo mne
udusené
strachom
obalené
mlčanie
v hádankách
podložené
klamstvá
preležané
prehĺtam
nech si nájdu cestu...

všetky


-darovala som si to pivo, vlastne 10 a tú kurevskú báseň

-spravila som 2 zápočtové

-gregor sa zmenil, aj tak ho neznášam

-príšerne ma bolí brucho, asi z toho kolotoča

 Máj – Bye 
    
Pred zápočtovým všetci zmizli domov. Bolo ticho. Sprcha pre 80 ľudí teraz slúžila len dvom. Im. Bolo im fajn. Raz večer ju Nina stretla cestou do Christianie, zavolala ju so sebou. Mlčali a neskôr sa smiali, šialene, plakali a smiali sa. A potom sa zobudili pri sebe. Dva dni nevyšli z budovy. Nina fajčila prvú rannú cigaretu. O chvíľu sa do izby vrátilo to dievča spred školy a začalo sa baliť. Bola v dobrej nálade. Nina mlčala.

-Môžem email?...

-Neviem.

-Ne-v-ie-s? Preco?? Nechces vidyet znovu mna?

-Nie.

-Kces jest?

-Nie.

-Nechcem jesť, nechcem.........nedopovedala.

-Ideme prejst?

-Nie.

     Eve si k nej na chvíľu sadla, objala ju a hovorila k nej, ale Nina mlčala. Eve si našla e-mail na nástenke, opísala ho do mobilu, pripravila chlieb s maslom a zeleninou, poslednýkrát Ninu stisla a odišla. Trochu plakala. Eve presne vedela, čo urobiť. Vedela, že všetko ďalšie je zbytočné.

- Bye, my diva, povedala pri dverách. A Nina spadla o 50 poschodí nižšie. A Eve kamsi do Talianska. Stáž bola na konci a ona sa musela vrátiť.

     Jedna rozlúštená záhada priniesla ďalšie. A horšie. Najskôr ju predsa len trochu štvalo, kto je tá zvláštna osoba, potom viac, a viac. Bola to Slovenka, vyrastajúca v Taliansku. Hovorila lámanou slovenčinou a sama bola polámaná životom. Potom objavila tajomstvo znovunájdenia tej radosti a smiechu a potom to už išlo z kopca. Bolo jej pridobre. Tak zhurta. 

-Zhorela si. napísala do denníka.

 

     Od jedinej májovej vety ďalšie nepribudli. Nina týždeň neprehovorila. Nebolo to neobvyklé, len hovorila ešte menej ako obvykle. Chodila na zápočtové. Skúšky si dala na prvé termíny. Hrala a písala. Bolo už teplo, tak chodila s gitarou do parku. A zas začala chodiť do novín pomáhať Frankovi, tak ho volali. Eve zatiaľ preťahovala južnú časť Talianska. Ale myslela na Ninu.

     Raz ju Frank zavolal na jarné hudobné dni. On si robil svoju robotu a od Niny odchádzal pri prvých náznakoch zamračenia. Ona porozdávala zopár letákov a potom sedela na vyvýšenine, kde bolo dobre počuť hudbu, málo šum a dalo sa sledovať všetko naokolo ako priamy prenos STV. Sem-tam sa  niekto zastavil. No všetci boli rovnakí a išlo im o to isté.  

     Len obloha, ktorá prichádzala stále nižšie a jeden idiot svojim príchodom niečo urobili. Mal eso v rukáve aj s tými mrakmi. Prišiel, v rukách dve pivá a cigareta v ústach. –Na zdravie. Sadol kúsok od nej, ešte stále sa smial, no bol ticho. Nina si uvedomila, že vyzerá dobre. Ale nedala na sebe nič vedieť. Teda, snáď. Lebo cítila, že tiež pozoruje. Musela si zvyknúť na to, že sa stále smial. Potom ako si spomenula, že ho už videla v Christianii, zdvihla pohár. 

-Na.... zabublala pivom a zapálila si.

-Vieš o tom, že teraz sme tu úplne samy?

-Nie. Je tu plno ľudí, zaklamala. On sa len smial.

-Dnes som mal zvláštny sen. Už dva – tri krát sa zopakoval. Stále ma priťahuje jedna miestnosť na deviatom poschodí. Je tmavá a cítiť z nej temnú a dobrú silu. Je veľmi nebezpečná, ale už som tam raz bol. No nie sám. Videli sme tam vtedy chodby a na stenách bola krv a rôzne znaky. A ešte, ľudia odtiaľ vychádzali úplne mimo, tí ktorí sa vrátili. Báli sa aj mňa, keď som stál pri dverách. Včera som nevošiel, bol som sám a cítil som strašne silné zlo odtiaľ. Ale veľmi ma to tam ťahá. Je to zvláštne.  Tá miestnosť v mojom sne je na prešovskej univerzite, pôjdeš sa tam so mnou pozrieť?

-Prešovská má len suterén a 4 poschodia.

-Takže študuješ. A na ktorom?

-Na desiatom.

-Chcela by som taký sen. Ja by som vošla aj sama. Čo si bol zbabelý v sne?

-Bolo to príliš skutočné...

-Takže si zbabelý v skutočnosti. Krása. Po tomto vychŕlení si uvedomila, že nie len on je zbabelý.

-Vieš kto som?

-Nie.

     Po chvíli rozhodovacieho ticha povedal: -To nič. Sadol si k nej bližšie a ona už nenamietala. Videla ten smiech, stále smiech tam a späť a vyprázdnené oči dobre vyzerajúceho týpka s pivom, cigaretou a zaujímavými snami. Zaškatuľkovala si ho, ako to nemala vo zvyku. Pekný, neobvykle inteligentný kurevník a kúpil mi pivo. Škatuľkovať ďalej si zakázala a spoliehala sa na to, čo je. Trochu myslela naňho a na sex priamo tu, ale potom to mraky nevydržali a spustili ostrú kritiku na kapelu, ktorá práve hrala.

     Zjavná časť ľudí to vzdala, niektorým dážď len ochladzoval zaparenú hlavu a iní sa triasli stále pod stromami, na stromoch, olizovali sa pod dekou alebo tancovali. Oni ušli pod strom a potom pod vyčnievajúcu strechu bufetu.

-Dáš si niečo?

-Vodku, dík.

-Dve vodky, zavelil obsluhe. Trochu myslela na Eve. Čo asi robí a tak. Keď sa opäť rozlialo, Nina vybehla do dažďa. Stála tam, krútila sa a čupela...plakala s dažďom, v daždi.   

     Premočená a rozmazaná sa vrátila pod strechu. Na chvíľu sa zasmial očami. Tak vybral papier a pero.

-Na zdravie, povedal s pohárom pri ústach.

-Na dážď.

-Na teba, Eve, povedala si pre seba.

       Na ďalší deň napísala Eve mail:

 Je to o boji.
Som pripravená.

Epilog
9

Počet úprav: 4, naposledy upravil(a) 'Janest', 10.12.2007 12:22.

Názory čtenářů
10.12.2007 12:46
espanolka
vidím hady :) trošku aj vady, ale dojem to nekazííí..
10.12.2007 17:57
SJK
....good luck..:)
10.12.2007 22:40
alexandra.chilli
.. áno.. :) ..
10.12.2007 22:41
alexandra.chilli
eh, pomylila som si smajla.. :) ..
10.12.2007 22:41
alexandra.chilli
aha to sa same opravi.. uz som ticho.. :D
07.02.2008 08:09
HanaKonvesz
do boja, Nina!
28.02.2008 01:34
5ko
ensarkerp

Přidat názor        ...nápověda k hodnocení
Avízo:
Anonym neuděluje tipy Skrytý názor

(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)