Sú veci ktoré ma budú prenasledovať

ako ten chlap čo mi rozprával

ako ich dedinu vystrieľali

a on sa omráčený ešte s bratom

zobudil v hromadnom hrobe

a všetko horelo hoci naokolo bol sneh

boli by zamrzli a zomreli od hladu

tak prehrabali svojim blízkym

v jame kabáty a našli v nich

chlieb nasiaknutý ľudskou krvou

...ako ho jedli a plakali

...alebo ten starček

ktorý bojoval pri Stalingrade

a hovoril mi o tom

že v tom obkľúčení panciera

pojedli všetkých psov mačky

potom krysy a nakoniec

ak by nebol jedol mäso

z mŕtvol spolubojovníkov

bol by v tom pekle

šialených ruských mrazov

a nocí plných ohňa zostal tiež

Potom som sám stál vo výške tridsať metrov

s výhľadom na cintorín a s mrazením

aby neskôr o pár mesiacov mi z hlavy

striekala krv a ja som ju sušil šálom

preberali ma z bezvedomia plného zla

a odvtedy utekám z lopaty každú chvíľu

nechápem na čo je to komu dobré

toto nezmyselné prenasledovanie

keď pravý domov aj tak nie je

v tomto krivom svete