a

Vidím sa po rokoch

prší a z odkvapovej rúry

zapíjam chlieb ponorený

vo vode a potom ocukrený

rúra trčí nad schodmi

vedúcimi do domu bez omietky

v malých rukách prevaľujem

horúci zemiak namočený

v soli kým za dedinským

dvorom vyhráva dychovka

smútočný pochod teta Hanka

Timková má cintorín za humnami

Sme u nej na návšteve ako inokedy

v senníku sa preháňajú mačky

a vonia tam teplom z lúk

premeneným do žltej slamy

ako do začarovaných slnečných

lúčov ktoré pre mraky nevidieť

Moruša na dvore zatiaľ brumká

rojom priadky čo si sem nanosila

mladé húseničky kým ja spím

zastlaný v dedinských hrubých

perinách a teta Hanka krivká

na svojich dvoch francúzskych barlách

na ktorých je odmalička odkedy sa

narodila a pôrodnej babici sa

vyšmykla pri umývaní v umývadle

v ktorom sa navždy dokaličila

A potom sa vydala za uja Svitáčka

do Prahy kam som prišiel prvý krát

v živote práve k nim aby sa vrátili

do Košíc do krásnej dediny Krásna

aby stihla pohreb mojej mamy na ktorom

som ju musel chytiť za ruku

chcela nech cítim jej strojček

na srdce ako cirkuluje v nej krv

krátko na to zomrela

no neviem kde je pochovaná