v srdciach počuť šepkanie noci, keď sa les miluje s hmlou.. vlhké však nie uplakané ticho v hradnej sieni, za dlhým stolom stále len sviečky, ktoré nemá kto sfúknuť
keď milujem sa s lesom si prázdny ako čaša na okraji stola chladný vietor snažiaci sa rozohnať hmlu
tak ma už odfúkni
Epilog
* ráno v čaši objavíš hviezdy mojich nočných túžob