keby som teraz stála odvážna aspoň sama v sebe s túžbou v očiach usmejem sa na mesiac s istotou dažďa nad ránom ale ja samú seba bolím ako opuchnuté zápästie ktorým tlmočím nepočujúcim príjemný deň.. a možno ešte viac ďakujem aj keď nikdy neviem za čo keď si netrúfam ani na život (pretože každé nič zradná to istota) ale časy sa menia a ja mám.. len zase neviem čo ale žije sa s tým ľahšie |