Bývala som v malom srdci. Mala som v ňom záhradku. Pestovala som si lásku, nádej, priateľstvá a tancovala vo hviezdach. Žila som tam s hrejivým pocitom bezpečia. No v záhrade sa ozimilo. Začalo mraziť a začalo snežiť.
Z tvojho srdca začala vytekať krv ako rozvodnená rieka. S ňou som sa dostala na svet. Ako ti srdce pomaly prestávalo byť, každá tvoja kvapka červená, dodávala mi novej sily pre moju existenciu. Krásnu, odvážnu a plačúcu.
Kým si vydýchol, uvidela som svoj obraz v tvojich uslzených očiach. Rozplakala som ťa. Chcel si ma pohladiť. Aspoň jedenkrát a dať zmysel svojej smrti... no nestihol si. Slová vyrieknuté dotykom rúk zanikli. Tak som ťa pohladila ja. Utrela poslednú slzu.
Epilog
Tvoja strata sladko bolí, no Ďakujem ti.
Počet úprav: 2, naposledy upravil(a) 'parvenu', 20.10.2005 18:02.