Po duši

rozlial sa zármutok

a ja netuším

prečo.

Možno nemal kde zložiť hlavu

a ja mám svoju bránu

vždy dokorán.

No tak mi vitaj,

nik nemal by zostať sám.

Ku podivu,

je  to milý spoločník.

Krivdy chápe ako nik

v mojom okolí.

Bolesť už nebolí,

zobral ju čas

a moje slzy.

Už nie sme si cudzí

vo svojej blízkosti.

Smútok a záplava radosti.