Lampa pre domom už len slabo bliká

a ja na ceste nikam

predieram sa cez kopy kníh

a nevyžehleného prádla.

Potrebujem čerstvý vzduch.

Skulinkou smieť sa nadýchnuť

a zazrieť hviezdy.

Aspoň tú čo spadla

k nám do záhrady,

vyhaslá hviezda medzi nami.

Hrám na rozľadený klavír

a ono je to jedno, neviem hrať.

Sadni si ku mne, dnes hrám naposledy

učím sa práve zabúdať.

Na sny a prehry

a na všetko čo si mal na mne rád.

Posledná fľaša vína

a posledný špinavý riad.

A zajtra  vymením žiarovku pred bránou,

aby si nezablúdil až pôjdeš domov,

a upracem všetky knihy do políc.

Budem ťa čakať

vo vyžehlenej zástere s pohľadom do ulíc,

kým sa vrátiš od milenky.

A potom si uviažem úhľadnú mašlu

okolo hrdla,

to aby som nezabudla

kto som.

Už spíš?