ležiaca v chladnom lese, zahalená mokrým lístím, cítim prázdno - ako vtedy.
ležím a dýcham vôňu mrazivú, priam čakám na chvíľu... keď pomocou mesiaca premením sa na vĺča a celá zúriaca rozbehnem sa do končín kde sa plače...
unavená z čakania, kropím poslednými slzami už beztak mokré lístie a zaháňam myšlienky hmlisté na príjemno v srdci, na prvý bozk a posledný nádych.
vyhrávam boj a vydychujem zľahka vzduchcítim a chcem zabudnúť.