Neviem sa ohriať uprostred leta

Chlad zdoláva končeky mojich prstov

a ja zakladám oheň v kozube.

Moja duša kdesi sama lieta

a ja hádžem do koša stovky listov

na svojej spiatočnej adrese.

Už ani poštu nepreberá.

Pochabá stvora moja viera

balí  si kufre na cestu za ňou.

Už mi tu zostáva len moje vedomie,

včera som vyhodila hlučné svedomie

a dnes vyhodím aj spomienky.

Upratané

A potom už len kľud. Naveky.

Alebo aspoň do svitania.