Svojej životnej láske, najlepšiemu priateľovi a milencovi.
Som snehovou vločkou
na tvojej dlani,
a radšej navždy v nepoznaní
stratím sa, než nedopadnúť.
Vpíjam sa pod tvoju kožu
a splývam s tokom žíl.
Kým by som bola?, keby si žil
v ďalekej zemi?
Som kvapkou vody
čo oddane steká po tvojom tele
do tajných miest,
nad rozpáleným telom sa vznáša
na opar premenená
pod záplavou holých viet,
na krátky okamžik,
mimo tvojej duše,
aby ma zhmotnil ten chlad.
Dopadnúť znova a znova sa strácať.
Nechaj ma, prosím dopadať...