Kto verí, že svetlo má farbu dúhy,

Dúhou sa mu stáva obloha

S tou dúhou nikdy nezablúdi

V srdci mu bije pestrofarebná odvaha.

Kto verí, že dúha je zmluvou pre zajtra

Svet zbaví strachu z daždivého neba

A nikdy viac v sebe nepátra

Kde v duši skrýva archu pre záchranu seba..

Len obyčajná viera v závoj ničoho má takú moc

Že osuší brehy zaliateho sveta

V jasný deň premení tmavú noc

V olivový lístok každučkého tvora čo nebom lieta.

To nie dúha je tým zázrakom

To ľudské srdce a jeho viera

A s vierou v dobro každým dňom

To srdce rodí sa a nikdy neumiera..

Tá viera robí svet bezpečným suchým ostrovom

Má silu rozširovať brehy

A vierou v srdce čo môže byť pokladom

V poklad zmení ho pod silou nehy.

Takú moc vlastnia tvoje paže

Tvoja duša za hradbami rozoznáva priateľa

Ak vo mne túto dúhu zažne

Kde v dúhe čiernu uzrela.