Tak ticho spíš, až strach mám či ti bije srdce.

Už zajtra môže byť to kruté nabudúce,

keď dlaň svoju vytrhneš z mojej dlane.

Všetky tie príšery a lačné sane,

čo môžeš stretnúť ma desia v tejto noci,

že tvoje kroky už možno zajtra nebudú v mojej moci

spytujem svoje vlastné svedomie,

či som ti ukázla dosť, jak vie byť slovo nabudúce zlé.

Tak veľmi chrániť chcem čo ochrániť sa nedá,

tam vonku zúri nepredstaviteľná bieda

a ty sa chceš tak veľmi dostať za môj ružový plot.

Srdce ti bude kompasom, nestrať smer do kalnýh vôd.